Čo mi povedal ocko

Adamko s otcom pozorujú lastovičky, ktoré odlietajú na druhý koniec sveta. \"Aj ja by som mohol ísť tak ďaleko, keď budem veľký?\" pýta sa Adamko. \"Určite, a možno aj ďalej,\" hovorí ocko. Ale čo keď padne noc, čo keď sa zdvihne veľký vietor? Čo keď sa stratím alebo sa budem cítiť osamelý? Jedna za druhou poodhaľujú Adamkové otázky obavy z neznámej cesty, ktorej my dospelí hovoríme život. Otecko Adamov strach netlmí. Vysvetľuje, svojimi slovami mu dodáva odvahu a sebadôveru, aby sa nebál objavovať svet, aby hľadal krásu všade a vo všetkom, aby svoju \"loďku\" riadil po svojom a práve takou rýchlosťou, aká mu bude vyhovovať. Ockove odpovede upokojujú, oslobodzujú a predovšetkým uisťujú chlapčeka o otcovej ničím neohrozenej láske. Rovnako ako u Ľúbim ťa a Mám ťa rád, sestrička, jednoduché ilustrácie perfektne sprevádzajú silný, dojemný a pozitívny odkaz deťom i dospelým. V úvode knihy sú opäť pripravené prázdne riadky, do ktorých môžu oteckovia napísať svojmu dieťaťu venovanie.